Matematická súťaž pre bystré hlavy
Si druhák, tretiak alebo štvrták?
Nenechaj si ujsť Maksíkoviny – novinky zo sveta plné zaujímavých úloh.
Prihlásiť sa môžeš u svojej pani učiteľky. Štartovné je 10 euro. Riešiť úlohy môžeš aj vo dvojici. Vtedy je poplatok 5 euro. Každý kto zaplatí dostane od pani učiteľky úlohy a odpovedník. Nezabudni, že môžeš aj kresliť a vyhrať krásne ceny.
V dňoch 25.6. a 28.6. zavítali do našej školy lesníci. Rozprávali sa s deťmi o zmysle lesníctva. Deti sa naučili, ako rastie a ako sa vychováva les, na čo všetko potrebujeme drevo, prečo musíme drevo ťažiť. Spoznali základné druhy slovenských drevín, aký je rozdiel medzi parohom a rohom. Zahrali sa spoločne hry na tému les.
matematická súťaž
Úspešní riešitelia: Krafčík Tomáš 2.A
Rebro Adam 2.C
Bartoš Lukáš 2.C
Tužinská Daniela 2.C
Martišová Daniela 2.D
Kochanová Lara 2.E
Hacher Vladko 3.B
Bohušová Liana 4.B
Lukáš Lukáč 4.C
Straka Daniel 4.C
Tyko Adam 4.C
Granec Dominik 4.D
VŠETKOVEDKO ŠKOLY: Tužinská Daniela 2.C
Výhercom srdečne blahoželáme.
Do fotogalérie bol pridaný nový album Atletický míting .
V sobotu 5.6. sme svojou účasťou podporili otvorenie atletickej sezóny a to na podujatí "Atletický míting bratislavských klubov". Deti súťažili v behu na 60m, 60 m prekážky a v behu na 800m. Najviac sa darilo Ninke Ďuračkovej z 2.C, ktorá si v šprinte vybojovala 3.miesto. V prvej desiatke skončil aj Š. Muráň. Vďaka patrí aj M. Burešovi, E. Jankovičovej, M.Wirdzek
V siedmom ročníku sa žiaci na hodinách chémie veľa učia o vode a vzduchu. Úlohou žiakov bolo vymyslieť poviedku, príbeh, básničku na tému VODA, VZDUCH. Že naši žiaci majú bohatú fantáziu zistíte po prečítaní uvedených diel. Zahlasujte za poviedku, ktorá sa vám najviac páči. Hlasovať môžete na edupage v sekcii Komunikácia - Ankety - Všeobecné - Chemické poviedky 7. ročník do 6.6.2021 20.00 hod. Poviedku, ktorá získa najviac hlasov odmeníme.... .
Hlasujte tu:
https://kupeckeho.edupage.org/anketa/?eqa=Y21kPU1vamVBbmtldHkm
VODA, VODIČKA
Voda, voda, vodička,
umýva Slnku líčka.
Potom pani Zem plačká,
lebo nie je vodička.
V rieke plačú kačičky,
že je málo vodičky.
Rastlinky potrebujú veľa vodičky,
aby prežili aspoň dva dníčky.
Ľudia potrebujú veľa vodičky,
aby mali dobré sníčky.
7.D
EMIL a BOŽENA
Náš príbeh sa začína v dávnych dobách, nad morami, riekami a vrchmi, kde sa stretáva voda so vzduchom. Tu sa spoznala jedna malá kvapka so studeným vetrom. Z kvapky Boženy a vetra Emila sa hneď stali priatelia. Keďže boli obaja hrozne ukecaní, hneď si začali rozprávať svoje zážitky a skúsenosti zo Zeme. Celé sa to odohralo na jednom zvedavom oblaku menom Cyprián. Oblak celý čas pozorne počúval a vyzvedal ako dáka klebetná babka.
Prvá začala rozprávať Božena. „Emil, život na Zemi je zložitý a ľuďom nerozumiem už vôbec.“
Emil: „Súhlasím s tebou Božena. Na Zemi som ešte nebol, ale aj odtiaľto zhora to vyzerá komplikovane. Všimol som si, ako sa správajú k prírode okolo seba. Už dávno som sa chcel tam dole pozrieť, ale nemal som odvahu. Čo si tam dole zažila ty, Božena?“
Božena: „ No tak dobre. Celé to začalo, keď som spolu s tisíckami svojich sestier padala na Zem. Bohužiaľ sme sa rozdelili a časť z nich dopadla do morí, iná do riek, jazier, či vodných nádrží. Ja, spolu s niekoľkými sestrami sme dopadli na vrch vysokého kopca, odkiaľ sme prenikli do podzemia. Pomaly sme stiekli po kvapľoch do obrovskej jaskyne. Ďalej sme putovali malými prameňmi cez jaskyňu a pramene nás vyviedli opäť na povrch. Bystrinkami sme stiekli až do jednej veľkej nádrže, odtiaľ potrubím do vodárne. Najskôr nás poriadne vydezinfikovali od všetkých chorôb a takéto krásne čisté nás odoslali do domácnosti. Pani domáca bola jedna tučná tetka. Vôbec nevedela, alebo len nechcela šetriť vodou. Božena mala šťastie. Bola v sekcii vody, ktorou tetka umyla špinavý riad. Tak sa vyhla nepríjemnostiam, ako je byť uvarený za živa, či vypitý hocijakými cudzími ľuďmi, alebo ešte horšie, byť použitý pri splachovaní WC. Ďalej som putovala do kanalizácie, čo nebolo o nič lepšie, ale aspoň som sa nemusela pozerať na to, ako tá tučná tetka plytvá vodou.“
Kvapka Božena vedela, že jej cesta sa blíži ku koncu. No to čo videla, ju úplne odrovnalo. Uvidela čističku odpadových vôd. Keď uvidela čo všetko ju tam čaká: od usadzovania, vločkovania, filtrovania až po biologické čistenie, rozhodla sa, že sa radšej vráti späť do nebies. „A tak som sa dostala až sem.“ Zakončila rozprávanie kvapka Božena.
Emil: „Fíha, to sa mi tam už ani nechce ísť. „
A oblak Cyprián, ktorý celý čas pozorne počúval sa rozplakal, že ľudia na Zemi sa ešte dlho spamätávali z takej potopy.
Fedorová Eliška, Guštafíková Veronika, Pätoprstá Lucia, 7.B
O DIEVČINE, ČO OVLÁDALA POČASIE
Kde bolo, tam bolo, bola dievčina, ktorá dokázala ovládať počasie. Túto schopnosť získala počas toho, ako jej zomrela matka. V tomto období boli v Tokyu veľké prívalové dažde. Keby si dievčina nepriala, aby bolo slnečno, tak Tokyu by hrozili veľké záplavy. Ale problém bol v tom, že zakaždým, keď si priala, aby bolo pekné počasie, časť jej tela začal miznúť. Po čase sa obetovala, aby zastavila dažde v Tokyu úplne, dostala sa do oblakov. Tam začala plakať, lebo si uvedomila, že na Zemi nechala svojho mladšieho brata, o ktorého sa nemal kto postarať. Strašne si priala vrátiť sa. Tak veľmi plakala, až sa sama stala mrakom a zapojila sa do kolobehu vody.
Fedorková Gabika, Hašková Lujza Deborah, Čepčeková Nina, 7.D
VODA
Ahojte!
Ja som voda! Pokrývam väčšinu povrchu našej planéty. Bezo mňa by nebol život. Som dôležitá ako pre živočíchov, tak aj pre rastliny a aj pre Teba.
Rozpoviem Vám príbeh o kolobehu vody.
Na Zemi sú jazerá, moria a oceány. Z nich sa, pôsobením môjho kamaráta Slniečka, vyparujem a stúpam hore, kde sa mením na malé, aj veľké obláčiky. Keď sa nafúknem a nazbiera sa vo mne veľké množstvo vody, tak sa roztrhnem a začnú zo mňa padať moji bračekovia a sestričky – kvapôčky vody, ktoré padajú do morí, oceánov, ale aj jazier. Padajú aj na miesta, kde sa jazerá, moria, alebo oceány nenachádzajú a vytvárajú tam mláky. Keď ale oblaky vystúpia príliš vysoko, tak moje kvapôčky zamrznú a začnú padať v podobe bieleho sniežika na Zem. Sneh sa najlepšie drží na horách, kde je zima. Ale, keď príde leto, sneh sa začne topiť na vodu a stekať do jazier, morí a oceánov, kde sa kolobeh vody môže opäť zopakovať.
Čermák Timko, Knapčok Matej, Koman Miško, 7.D
O PADAJÚCEJ KVAPKE
Bola raz jedna kvapka,
volala sa Katka.
Padala zhora zľahka,
lebo nebola ťažká.
Bola rýchla ako strela,
zablúdila do jazera.
Začala jej nová éra
a stretla ju kvapka Viera.
Ďalej nasleduje veľká diera,
„Toto je kanál!“ povedala Viera.
Ďalej išla celkom zľahka,
do domácnosti Paťka.
Paťko vypil kvapku Katku,
Viera prišla o kamarátku.
Viera išla ďalej sama,
do domácnosti pána Sama.
Vypila ju Samova mačka,
u ktorej sa prejavila hnačka.
Marek Macejka, Dávid Remšík, 7.B
PRÍBEH O UKRADNUTOM RORO
Kde bolo, tam bolo, boli raz dve kráľovstvá – kráľovstvo Vzduchu a Vody. Kráľovstvá žili v mieri, pokiaľ Kvapka vody neukradla vzácny klenot RORO z kráľovstva vzduchu. Tento klenot sa v kráľovstve Vzduchu odovzdával z pokolenia na pokolenie. Kráľ Vzduško a kráľovná Vzduška sa o tomto hroznom čine dozvedeli, až keď sa mal ísť RORO odovzdať ich dcére Vzdušienke, ktorá práve dosiahla plnoletosť. Kráľ Vzduško vyslal prieskumníkov, ktorých tvorilo pár Prievankov, do kráľovstva Vody. Tí zistili, že kráľ Vodniak nemá s týmto činom nič spoločné. Ale Kvapka vody, ktorá RORO ukradla, chcela medzi kráľovstvami vyvolať vojnu. Preto poslala list v mene kráľa Vodniaka, že RORO ukradol on. Začala vojna a všetci zomreli. Prežil iba jeden Prievanko, ktorý niesol RORO.
Klamo Šimon, Pernecký Arthur, 7.D
PRÍBEH – VODA A VZDUCH
V hlavnej úlohe: Arnold Schwarzeneger
Nastala Apokalypsa. Všetky živé tvory zahynuli. Jediný, ktorý prežil, na planéte Zem bol Arnold Schwarzeneger. Nezastaviteľný Arnold to mal ťažké, pretože na Zemi už nebola žiadna voda a míňal sa aj vzduch. Keďže, okrem iného, bol aj astronaut, nastúpil do rakety, zapol všetky páčky a čuduj sa vete, raketa sa pohla. Keď vyšiel z atmosféry, prvé, čo videl, bola červená guľa. „To je Mars!“ zvolal. No zrazu sa začalo riadne otepľovať. „To nie je Mars, to je Slnko!“ zakričal a rýchlo zmenil smer. Videl ďalšiu oranžovú guľu a bol presvedčený, že ide správnym smerom – na Mars. Vedel, že ľudia tam poslali prístroje. Po pristátí v diaľke zahliadol krásne dievča. Avšak nevedel prísť na to, ako je možné, že dýcha. Postupne, ako sa približoval, zbadal, že niečo je inak: „Ó Bože, veď to nie je človek, ale mimozemšťan!“ Avšak srdcu nerozkážeš a Arnold sa do nej zaľúbil. Bola to láska na prvý pohľad. Síce dievča malo zelenú farbu, ale v duši bola krásna. Keď videl pri svojich nohách dve molekuly – išlo o vodík a kyslík, rozhodol sa zostať na Marse. Bol presvedčený, že molekuly vytvárajú vodu. A tak mali vodu aj vzduch, lásku a nič viac im nechýbalo k dokonalému životu. O 10 rokov mali 20 krásnych detí a tak vznikla ďalšia civilizácia, ktorá sa volala Mimozľud.
Kretová Natalka, Maťusová Terezka, Václavíková Alenka, 7.B
ÚPÄTIE MOHUTNÝCH ÁLP
V jednej malej dreveničke, v strede mohutných Álp, žilo dievčatko so svojím dedkom a so svojim verným chlpatým psím kamarátom - ovčiarskym psom. Dievčatko tam bolo veľmi rado, lebo malo všetko, čo potrebovala ku šťastiu. Do obeda chodilo do miestnej školy pri lese a po obede išla pásť ovečky ku nádhernému výhľadu nad krásnym úpätím, po ktorom stekal ešte krajší priezračný vodopád.
V strede letných prázdnin dievčatko chodilo so svojím dedkom spoznávať Alpy a ich krásu. Aj keď boli letné prázdniny, na horách prevládalo stále chladno. Jej dedko, ktorý mal prácu iba pár dní za 3 týždne, musel ísť niekedy aj cez prázdniny do miestnej dediny robiť syry pre občanov. Ten čas nastal aj teraz, keď mali s dievčatkom naplánovaný výlet v Alpách.
Jedno sychravé ráno sa dievčatko zobudilo v chalúpke. Ako každý, aj ono malo svoje povinnosti. Jedna z jej povinností bola pásť ovečky. Išla ich pásť, aj keď ju dedko varoval, že keď sa schyľuje ku dažďu, radšej nech nejde ďaleko, lebo, ako sa hovorí aj o ohni "voda je dobrý sluha, ale aj zlý pán". Dievčatko dedka poslúchlo a išlo iba kúsok od chalúpky. Keď sa ovečky pásli, jej verný kamarát Ben spozornel, lebo začalo popŕchať z veľkých, priam mohutných šedo-čiernych oblakov, ktoré pokryli celú oblohu.
Popŕchanie sa pomaly začalo premieňať na hustejší a hustejší dážď. Dievčatko začalo zháňať všetky ovečky naspäť. Keď už videlo chatku, zazrela že dedko práve prišiel z práce. Zrazu sa rozpršalo tak, ako nikdy pred tým, a dedko utekal dievčatku pomôcť. No dievčatko malo pred sebou ešte jednu prekážku... prejsť popri strmom kamennom úpätí popri vodopáde, čo by nebol až taký problém, keby nebola veľká búrka, kvôli ktorej sa jazierko s vodopádom zväčšilo. Dievčatko sa nestihlo premiestniť do bezpečia. Vodopád nabral takú silu, že presahoval chodník a búrka tomu ešte napomáhala. Keď Ben priniesol všetky ovečky, mokrý prišiel ku dievčatku a priviedol ju ako poslednú. Dážď na chvíľu stíchol ale stále bol ukrutne silný. Všetci vedeli " teraz alebo nikdy". Pravou nohou vykročili vpred. Dievčatko najskôr nadviazalo očný kontakt so svojim verným kamarátom a spravilo prvý krok. Pociťovalo kvapky vody, ktoré dopadali na jej tvár ako 1000 malých ostrých ihličiek. Zatlo zuby a druhý krok bol o niečo istejší, tretí, dievčatko už bolo celé mokré. V strede vodopádu sa jej ušmykla noha. Srdce sa jej takmer zastavilo. Ben ju stihol zachytiť za košieľku a vytiahol ju hore. Potom išli do bezpečia a odvtedy počas búrky nikam nechodia.
Anna Selecká, Natália Nemcová, 7.D
BÁSEŇ O VODE
Keď sa prechádzam okolo potoka,
pozerám, aká je voda vysoká.
Rozmýšľam, čo si asi rozpráva,
keď prekážky ťažké zdoláva.
Ktovie, čo robí na svojej púti,
usmieva sa a či smúti.
Neštípe ju v zime mráz,
či ukladá ju na dlhý čas.
Nad týmto hútam vo dne, v noci,
niekedy až do polnoci.
Strnisková Nicole, 7.D
NA ZÁZRAČNOM OSTROVE
Štyria dobrí kamaráti išli do kempu. Bolo to na zázračnom ostrove. Aj s ostatnými hrali hru „Nájdi poklad“. Keď sa vydali hľadať poklad, omylom zablúdili. Keď sa zotmelo, ešte stále nevedeli nájsť cestu späť. Zatúlali sa k jaskyni. Objavovala sa tam každú polnoc. V nej boli kamene, ktoré reprezentovali vodu, vzduch, kameň a zem. Každý zo štyroch kamarátov dostal jednu moc. Rozhodli sa to držať v tajnosti. Dvaja z nich (čo reprezentovali oheň a zem) však spyšneli. Rozhodli sa to využiť na zlé. Začali robiť rôzne zlé veci, až z toho vznikla katastrofa. A tak sa tí druhí dvaja s mocou vody a vzduchu snažili ich zastaviť. Tak sa dostali do sporu tím Voda + Vzduch proti tímom Oheň + Zem. Tak teda spolu bojovali. Týpek s ohňom omylom zapálil celý svet. Ten s mocou vzduchu vyniesol jeho spolubojovníčku s mocou vody na Mount Everest, aby zahasila oheň. A tak urobila, lenže zabudla, že všade, po krajinách sú siete s elektrickým vedením a vodou sa nemôžu hasiť zariadenia pod prúdom. A tak svet vybuchol.
Zemljarová Lea, Fedorová Eliška, 7.B
Do fotogalérie bol pridaný nový album Deň Zeme v 4.B triede.
V ôsmom ročníku sa žiaci na hodinách chémie učia o prvkoch, zlúčeninách a ich vlastnostiach. Úlohou žiakov bolo vymyslieť poviedku, príbeh, básničku na tému Prvky, zlúčeniny a ich vlastnosti. Že naši žiaci majú bohatú fantáziu zistíte po prečítaní uvedených diel. Zahlasujte za poviedku, ktorá sa vám najviac páči. Hlasovať môžete na edupage v sekcii Komunikácia - Ankety - Všeobecné - Chemické poviedky 8. ročník do 6.6.2021 20.00 hod. Poviedku, ktorá získa najviac hlasov odmeníme.... .
Hlasujte tu:
https://kupeckeho.edupage.org/anketa/?eqa=Y21kPUhsYXNvdmFjaWVBbmtldHkma2F0ZWdvcmlhPXZzZW9iZWNuZQ%3D%3D
CHEMICKÁ ROZPRÁVKA
Kedysi dávno, pradávno bol princ menom Kyslík. Bol jedináčik. Žil iba so svojou matkou a otcom.
Jedného dňa však išli jeho rodičia na výpravu na more a princa nechali doma, lebo musel študovať do školy. Nevracali sa niekoľko mesiacov. Nakoniec sa zistilo, že loď sa nenašla a ani neprišla do prístavu. Rodičia zahynuli tragickou smrťou.
Princ sa stal kráľom celej zeme. Jedného dňa musel vytriediť rodičom veci - staré papiere a spisy. Ako ich tak triedil, našiel svoj rodný list. Mal tam napísané, že má brata menom Vodík. Rozhodol sa, že ho nájde.
Hľadal dlhé mesiace v celom kráľovstve aj u susedov mocných kráľov, ale nenašiel ho. Jedného dňa, ako išiel cez Magický les, tak v ňom zablúdil . Išiel strmou cestičkou dole lesom a prišiel k veľkej jaskyni. Zakričal dnu, či tam niekto nie je. Z jaskyne sa ozvalo: „Kto tam, kto tam?” Kráľ hovorí: „Ja, kráľ Vodík! Zablúdil som.” Prvok vo vnútri mu odpovedal: „Áno pane, poďte ďalej.” Kráľ vstúpil a pýta sa: „Kohože som navštívil?” A neznámy prvok odpovedal: „Ó môj pane, som iba obyčajný chudák Vodík.” „Vodík?” pýta sa kráľ. „Áno, Vodík.” Povedal, už známy prvok. „Ach, brat môj konečne som ťa našiel. Dlhé mesiace som ťa hľadal, krajín som prešiel tisíc, ale teba som našiel až teraz. Vráť sa so mnou naspäť do našej zeme a budeme môcť kraľovať spolu celému kráľovstvu.”
Vodík už nestačil nič povedať, lebo zrazu do jaskyne udrela sila Božia „Bum! Bác!” Bratia začali kričať bolesťou. „Brat môj, čo sa to so mnou robí?! Všetci čerti so mnou šijú.” Kričal Kyslík. „Neviem, drahý brat Kyslík. Zdá sa mi, že sa spájame.” A veru tak aj bolo. Z Kyslíka a Vodíka sa zrazu vytvorila voda, ktorá je na Zemi veľmi dôležitá.
A tak môžeme povedať, že Kyslíkovo želanie kraľovať celej zemi spolu so svojím bratom Vodíkom, sa splnilo.
Goliášová Dominika, Mišániková Viktória, 8.C
CHLOROVODÍK
Žil raz jeden Vodík a Chlór, ktorí boli do seba veľmi zamilovaní. Z ich lásky sa narodilo dieťa Chlorovodík. Chlorovodík bol vysoko dráždivý a rozleptával všetkým sliznice. Keďže pre ľudí bol zlý, tak ho rodičia museli skrývať, aby sa ľudia nehnevali. Chlorovodík nemal kamarátov a bol z toho smutný. Ale mal aspoň milujúcich rodičov, ktorí ho vedeli rozosmiať, za čo im bol vďačný.
Laura Sedláková, Viki Kopytková, 8.A
KRÁTKY PRÍBEH O TOM, AKO VZNIKOL CHLORID SODNÝ.
Kamaráti od nepamäti, Chlór a Sodík. Ale časom si chlór začal uvedomovať, že nechce aby bol Sodík iba kamarát. Chcel aby boli viac ako len kamaráti. Avšak Sodíku to nikdy nepovedal. Nikdy sa neodvážil vyznať svoje city, aj keď ho to vo vnútri ubíjalo. Vždy ich skrýval, až kým si Sodík nenašiel novú „polovičku“, o ktorej Chlóru stále rozprával. Chlór to v jeden večer už nevydržal dlhšie v sebe dusiť a musel sa so svojimi citmi vyznať Sodíku. Sodík to nezobral veľmi dobre. Priateľstvo s Chlórom ukončil.
O pár rokov neskôr Sodík ležal sám na pohovke a prehľadával si staré, špinavé fotky s rodinou a priateľmi, pri ktorých našiel aj staré fotky s Chlórom. Uvedomil si, že mu Chlór chýba. Rozhodol sa, že mu zavolá. Bol veľmi nervózny, od nervozity sa až potil.
Jedna jeho časť chcela, aby Chlór zodvihol telefón, ale tá druhá sa bála, že sa s ním nebude chcieť rozprávať.
Nakoniec Sodík zistil, že Chlór bol rád, že sa ozval. Vraj mu taktiež chýbal. Začali sa stretávať častejšie a zistili, že sa nič nezmenilo. Po nejakom čase to medzi nimi začalo aj iskriť a obaja si uvedomovali, že sa niečo deje. Napokon prvý krok spravil Sodík, ktorý sa v jeden okamih opýtal Chlóru, či s ním nepôjde na večeru. Chlór tam stál ako stĺp, bol zaskočený a neveril, že by mu niekedy opätoval city.
Sodík bol vystrašený a bál sa, že to znova všetko pokazil. Po hodnej chvíli ticha sa Sodík začal ospravedlňovať, že to, čo práve urobil, bola hlúposť. Sodík však nestihol dopovedať a vysvetliť svoje správanie. V tom ho Chlór umlčal pusou. To stačilo Sodíku ako odpoveď. A tak sa iba usmial a pusu mu opätoval.
Napokon sa Chlór a Sodík zlúčili a z toho vznikol Chlorid Sodný. Toho všetci poznali ako kuchynskú soľ. Stala sa z nich rodina a žijú až do smrti.
KONIEC.
Tereza Tibenská, Timea Bianca Karyová, 8.C.
OCOT – ZÁCHRANÁR
Jedného dňa išlo malé dievčatko do obchodu. Malo so sebou maminu nákupnú tašku. V obchode kúpila ocot, mlieko a za odmenu cukríky. Cestou späť ich jedla, až zostal prázdny obal. Ako slušné dievča, obal chcela hodiť do koša. Avšak bola veľmi roztržitá a do koša hodila miesto obalu ocot. Kôš bol hlboký a ocot sa v ňom vylial. Zrazu bolo počuť veľký šum ... šššš. Na dne koša bola sóda bikarbóna, ktorá s octom zreagovala a vznikal oxid uhličitý. Neviditeľný oxid uhličitý začal zapĺňať kôš. Práve išla okolo stará pani s cigaretou v ruke. Cigaretu bez váhania odhodila ku košu. Ešte stále horiaca cigareta podpálila papier. Plameň sa rýchlo šíril. Zrazu, akoby z ničoho nič, z koša začal vytekať hrdinský oxid uhličitý. Približoval sa a klesal k plameňu. Pomaly zahasil plameň. .... A zrodil sa hrdina!
Martin Bedenský, Matúš Kealoha, 8.A
PRÍBEH O STRATENEJ – NÁJDENEJ RODINE
Kde bolo, tam bolo, za šiestimi horami a šiestimi doľami, žil raz jeden Oxid Lítny. Bolo to šťastné dieťa, s krásnymi bielymi vlasmi. Žil bez rodičov u tety Sodíkovej a uja Chlóra. Tí mali len jedno dieťa – Chlorid Sodný. Chlorid Sodný bol už dospelý, preto býval sám v meste Halogenidov. Keď malo Oxid Lítny 12 rokov, chcel sa dozvedieť, kto sú jeho rodičia. Pýtal sa tety a tá mu povedala, že má ísť do dediny menom Prvkoviny (rodné mesto pani Sodíkovej a aj pána Chlóra) a hľadať pána Kyslíka. Pár dní na to sa Oxid Lítny vybral do tejto dedinky, no nikoho menom Kyslík nenašiel. Pýtal sa všetkých, či ho náhodou nepoznajú, no nikto o ňom nevedel, až kým nestretol pani Rubídiovú, sestru pani Sodíkovej a pani Lítnej. Bývali na ulici Alkalických kovov. Boli to veľmi výbušné povahy. Pani Rubídiová vždy závidela pani Lítnej jej nádherné červené vlasy. Jej fialové sa jej vôbec nepáčili. Oxida Lítneho ale zaujímalo, kde je jeho mama alebo jeho otec. Pani Rubídiová povedala, že pán Kyslík zahynul pri tragickej nehode spolu s pánom Vodíkom. Pani Lítna sa po jeho smrti nasťahovala k pani Rubídiovej. Oxid Lítny sa hneď rozbehol, že sa s ňou pôjde privítať, no zistil, že sa ešte nevrátila z práce. Rozhodol sa počkať ju u pani Rubídiovej. Tá mu zatiaľ rozprávala o detstve, keď v tom niekto prišiel domov a zakričal: „Rubinka, už som doma z práce!“ Oxid Lítny sa hneď rozbehol objať svoju mamu, pani Lítnu. Tá najprv bola v šoku, no nakoniec jej aj slza vyhŕkla z oka. Bola celá šťastná. Do noci sa rozprávali o tom, ako žijú, čo robia a čo ich baví. Neskôr sa pani Lítna ospravedlnila za to, že dala Oxida Lítneho k pani Sodíkovej. Vraj to bolo to najlepšie, čo mohla pre neho spraviť, lebo s Kyslíkom nemali čo do úst a nezvládli by sa starať ešte aj o Oxida Lítneho. Nakoniec sa rozhodli, že sa všetci presťahujú k pani Sodíkovej a pánovi Chlórovi, lebo tí mali najväčší dom. Žili šťastne, až kým nepomreli.
Lenka Dávidová, Marián Borza, 8.C
PRÍBEH O ZAKÁZANEJ LÁSKE
Kde bolo, tam bolo, bol jeden krásny svet menom Prvkov, v ktorom sa všetci mali radi. Prvky spoločne vytvárali zlúčeniny. Ale medzi prvkami bol jeden problémový prvok. Volal sa Horčík. Horčík mal veľký problém. Bol zamilovaný do krásnej, nežnej slečny menom Voda. Horčík vedel, že oni spolu byť nemôžu a veľmi ho to bolelo. Najmä v lete, keď je vyššia teplota, by pri ich styku došlo k premene na hydroxid horečnatý, pričom by vznikol jasný biely plameň.
Voda bola z bohatej rodiny. Bola obľúbená, ale Horčík nemal nikto rád. Jedného krásneho dňa bol v Prvkove ten najdôležitejší deň – Valentín. Všetci mali dvojicu, len chudák Horčík bol sám. Teda si to aspoň myslel. Po minulé roky bol na slávnosti každý, len on nie. Rozhodol sa, že tento rok skúsi šťastie a vybral sa tiež na slávnosť. Ale uprostred ostatných prvkov a zlúčenín sa necítil dobre. Rozbehol sa teda domov. A tu narazil na Vodu. Začal horieť a vodu popálil. Vodu to veľmi bolelo, ale aj napriek tomu ho Voda oslovila a ospravedlnila sa za to, že nepozerala pred seba. Dali sa do reči a celý večer nachádzali nové a nové témy. Zhodli sa na tom, že ich vzájomné sympatie sú láska. A navyše ZAKÁZANÁ, lebo spolu nemôžu byť. Horčík vode povedal, že to nie je dobrý nápad. Napriek tomu sa stretávali celý rok. O rok, na Valentína, si medzi sebou vymieňali darčeky. Horčík dostal od Vody obal, v ktorom bude chodiť, aby neublížil vode a aby tak mohli byť spolu.
Šťastný koniec to bol....
Saskia Kocáková, 8.C
Mačkou vo vreci - hrami v dvojnásobnej hodnote mačky - teraz viete obdarovať aj škôlky, školy či neziskovky.
Každá školopovinná mačka vo vreci bude odovzdaná tam, kam ju priradíte vo formulári. Na konci (11. mája) mačky ihrysko.sk pozbiera a pripraví každej obdarovanej škole, škôlke, neziskovke, nemocnici... hry v dvojnásobnej hodnote mačiek (a pridá aj bonus navyše).
Ako na to?
1. navštívte stránku www.ihrysko.sk
konkrétne https://www.ihrysko.sk/macka-vo-vreci-skolopovinna-pre-skolky-skoly-a-neziskovky-p111195
2. šupnite mačku vo vreci - školopovinná - do košíka
3. ak by ste radi darovali viac ako 10 eur, jednoducho šupnite do košíka mačku navyše
4. objednávku prosím vypĺňajte na seba (nie na školu). Ak máte v objednávke iba školopovinné mačky, môžete v rámci dopravy nastaviť osobný odber (nemusíte tak prispievať na poslanie mačiek obdarovaným). Samozrejme ak na dopravu prispejete (jej výberom a úhradou), bude ihrisko.sk vďačné, pomôže im to
5. vyplňte formulár, aby sa váš príspevok dostal k nám
formulár: https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSdFgUosmlReAnX_n2oJzQHsDjeA0Z70WKNtImyC5WAUJ1it6Q/viewform
viac info o mačke vo vreci - školopovinnej:
https://www.youtube.com/watch?v=uBF0e6AYYJM
Ďakujeme všetkým, deckám urobíte veľkú radosť.
Je potrebné si uvedomiť, že zemské zdroje nie sú nevyčerpateľné a prostredníctvom spoločného celosvetového úsilia chrániť jej poklady pre budúce generácie ľudí a ostatných tvorov žijúcich na Zemi. Deň Zeme je deň venovaný Zemi, ktorý sa každoročne koná 22.apríla.
Naši žiaci 1. stupňa pod vedením pani učiteliek rozobrali tému šetrenia životného prostredia, pozreli si enviromentálny film, prezentácie venované tejto problematike, vypracovali kvíz, hádali hádanky, vyzbierali papiere po školskom dvore. Potom žiaci 4.C tvorili v skupinkách krásne plagáty. Veď posúďte sami.
Ďakujeme všetkým pedagógom za peknú akciu.
OZ Prevencia AD - dotazník pre rodičov
link :
https://docs.google.com/forms/d/1YCDTTGy-txYTyLu2jlVfLKmVAhRFM7BkdPj7Gu7bG5M/edit
VŠETKOVEDKO
Milí žiaci. V súťaži VŠETKOVEDKO si môžete hľadať svoje výsledky na stráke v záložke " Tvoj Všetkovedko/ Získaš titul Všetkovedko? po zadaní svojho súťažného kódu, ktorý ste si nalepili do zrkadielka, alebo matematického zošita. Držím všetkým palce.
MATEMATICKÝ KLOKANKO
Milí žiaci.
Ponuka zatiaľ najobľúbenejšej a najväčšej matematickej súťaže sa zatiaľ odkladá. Až keď sa otvoria brány škôl a my sa opäť vrátime, môžeme sa prihlásiť. Napriek ťakým podmienkam učenia sa, môžete sa aj trošku rozptýliť riešením online Matematického klokana. Zadanie úloh je z praktického života - čo sme sa za koronový rok naučili. Žiaci sa môžu prihlásiť na stránke matematickyklokan.sk. Máte tam aj úlohu na každý deň.
Už tretí rok sa zapájame do Vianočnej pošty. Tento školský rok, keďže je iný, je aj vianočná pošta pre starkých v domovoch sociálnych služieb iná. Zatiaľ, čo inokedy sme pozdravy vyrábali v škole, tento rok ich žiaci vyrábali doma so svojimi rodičmi, priniesli do školy a my sme k tomu pridali ručne vyrobené mydielko a čajík. Podarilo sa nám zabaliť 198 listov pre klientov pezinských sociálnych služieb zo siedmych zariadení. Veľká vďaka patrí žiakom, rodičom a zamestnancom školy, ktorí sa zapojili. Znovu sme prejavili veľkú kreativitu v tvorbe. Ponúkame malú ukážku.
Halloween je jedným zo sviatkov, kedy deti môžu ukázať svoju kreativitu v podobe masiek. Žiaci prišli na vyučovanie oblečení ako upíry, monštrá, duchovia, kostlivci, bosorky a zlé čarodejnice. Počas vyučovania sme si vyrobili krásne tekvičky, netopierov a duchov, ktorými sme vyzdobili triedu.Rodičia nám napiekli výborné koláčiky a nachystali pohostenie. Žiaci sa poriadne zabavili a vytancovali. Nakoniec sme si porozprávali o tradíciach tohto sviatku. Aj keď sa u nás tento sviatok neoslavuje, deti sa vždy naň tešia.
Powered by aSc EduPage